ROZMERY UTRPENIA 

            Dievčatko Audrey z Paríža sa od svojho najútlejšieho veku spolu so svojimi rodičmi a súrodencami modlievala. Zvlášť si obľúbila modlitbu za kňazov a kňazské povolania, napísanú na žiarivej zelenej kartičke.
            Ako sedemročnej jej diagnostikovali leukémiu. Bývala veľmi bledá, unavená a mávala silné bolesti. Matka jej vysvetlila: „Audrey, teraz urobíme všetko to, čo povedia lekári.“ Audrey na prekvapenie všetkých odpovedala: „Mami, urobíme to, čo hovorí Ježiš v evanjeliu: budeme žiť jeden deň za druhým.“ Tento detský postoj každodennej dôvery pomáhal Audrey počas posledných 12-tich mesiacov života zachovať si veselú povahu a vnútorný pokoj aj napriek strachu pred chemoterapiou. Keď už boli každý týždeň potrebné aj punkcie miechy, prosila lekárov, aby jej to vždy vopred oznámili. Počas nasledujúcej štvrťhodiny sa Audrey pripravovala na zákrok a pritom vždy myslela na Ježiša na púšti. Počas bolestivého zákroku na údiv lekárov stále opakovala: „za rehoľné sestry v Bordeaux, ktoré nemajú duchovné povolania, za seminaristov, za to, aby sa strýko Mick stal kňazom...“
            Strýko Mick študoval za kňaza, ale pre krízu viery odišiel zo seminára. Audrey vždy bola presvedčená, že strýko sa má stať kňazom, preto sa zaňho v nemocnici veľa modlila. Ako vianočný darček mu uplietla farebný šál. Strýko Mick sa opäť vrátil do seminára - iba šesť dní pred smrťou Audrey. Tá, keď sa to dozvedela, uľahčene poznamenala: „Teraz si už môžem vydýchnuť!“ O sedem rokov neskôr, keď strýko Mick slávil primičnú svätú omšu, ako štóla mu slúžil zimný šál od Audrey. S vďačnosťou povedal: „Audrey zachránila moje kňazské povolanie!“
            Za kňazov sa obetovala až do konca. Keď po transplantácii kostnej drene lekári nesprávne odhadli jej stav a nútili ju, aby aspoň trochu chodila, s obrovskou námahou poslúchla. Spomenula si na sv. Terezku, ktorá, vyčerpaná tuberkulózou, obetovala v podobnej situácii každý krok za unaveného a skleslého misionára. Aj Audrey povedala: „Mami, idem kráčať za seminaristu!“
            Pár týždňov pred smrťou navštívila s rodičmi Lurdy a taktiež mala možnosť zúčastniť sa s nimi na súkromnej svätej omši s Jánom Pavlom II. Tam sa spolu pár minút dôverne rozprávali. Obsah rozhovoru ostal však tajomstvom len pre nich dvoch.
            Audrey zomrela ako 8-ročná na sviatok Panny Márie Kráľovnej.
            Audrey napriek detskému veku bola vnútorne veľmi zrelá. Svoje utrpenie obetovala za druhých. V bolesti sa snažila spojiť s bolesťou Ježiša. A ovocie tohto spojenia bolo krásne.